{"guid": "ussr:b057b9d9-53f8-4221-8cfe-38c7321097a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.110.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2015 z 25. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 110/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2. US.110.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b057b9d9-53f8-4221-8cfe-38c7321097a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.110.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.110.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.110.2015.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 110/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Pribullom,\nAdvokátska kancelária, Levočská 77, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Bardejov č. k. 2 P 65/2012­62 z 11. decembra 2012 v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2 P 65/2012 z 21. marca 2013, ako aj\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 CoP 15/2013, sp. zn. 19 CoP 16/2013\nzo 4. júna 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2013 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 2 P 65/2012­62 z 11. decembra 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 2 P 65/2012 z 21. marca 2013 (ďalej aj „napadnuté rozsudky\nokresného súdu“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 19 CoP 15/2013, sp. zn. 19 CoP 16/2013 zo 4. júna 2013 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k.\n2 P 65/2012­62 z 11. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 24. júna 2013 a stal sa\nvykonateľným 3. januára 2013, resp. 24. júna 2013, v spojení s dopĺňacím rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 2 P 65/2012 z 21. marca 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť\n24. júna 2013, a v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 24. júna 2013, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého\n,\n\n, dieťaťa matky\n, bytom Groner 42,\n\n, rod. Zelemovej,\n\n, a sťažovateľa (otca),\n\n, všeobecné\n\nsúdy zvýšili výživné zo strany sťažovateľa pre maloletého\n\nzo sumy\n\n66,39 € mesačne na sumu 100 € mesačne od 27. júna 2012 do budúcna, povolili dlžné\nvýživné za obdobie od 27. júna 2012 do 30. novembra 2012 vo výške 93,41 € splácať otcovi\nspolu s bežným výživným v sume 15 € mesačne, počnúc právoplatnosťou napadnutých\nrozsudkov až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, a zamietli protinávrh sťažovateľa na\nzníženie výživného.\n3. Sťažovateľ je presvedčený, že napadnuté rozsudky všeobecných súdov nie sú\nv súlade so zákonom, poškodzujú a ohrozujú ho, súdy dospeli k nesprávnym právnym\nzáverom, a tak nesprávne a vo vzťahu k sťažovateľovi nespravodlivo vec posúdili, čím\nporušili ustanovenie čl. 6 ods. l dohovoru, a to právo na spravodlivé súdne konanie.\n4. Sťažovateľ ďalej namietal, že pri svojom rozhodovaní súdy nesprávne aplikovali\nustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), podľa ktorého súdne\n2\n\nrozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súdy podľa sťažovateľa\njednostranne posúdili zmenu pomerov, keď vychádzali len z toho, že sa zmenili pomery na\nstrane maloletého. Úplne však opomenuli skutočnosti, že v čase určenia výšky výživného po\nrozvode (rozsudok okresného súdu č. k. 1 C 120/2008­32 z 19. decembra 2008) bola matka\nmaloletého nezamestnaná, naopak, v súčasnosti je zamestnaná a poberá príjem, t. j. zmenili\nsa pomery na strane matky v jej prospech. Neakceptovaním tejto skutočnosti sa napadnuté\nrozsudky všeobecných súdov dostávajú podľa sťažovateľa do rozporu s ustanovením § 75\nods. 1 zákona o rodine.\n5. Všeobecné súdy podľa vyjadrenia sťažovateľa v úplnom protiklade so skutočnosťou\na vykonanými dôkazmi konštatovali, že u otca maloletého sú dané možnosti a schopnosti\ndosahovať príjem a že neakceptovanie ponúk úradu práce a nedostatočná snaha o získavanie\nnových zákaziek sú podľa ich názoru neodôvodnené, čo je podľa názoru sťažovateľa v\nrozpore s vykonanými listinnými a inými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukázali, že\nsťažovateľ sa nevyhýba práci, ale nájsť prácu v regióne, kde žije, je v súčasnosti pri jeho\nschopnostiach a nízkej kvalifikácii nemožné. Pri hľadaní práce v iných mestách bol\nodmietnutý s tým, že zamestnávatelia, u ktorých sa uchádzal o prácu, uprednostnili\ndomácich zamestnancov.\n6. Pokiaľ všeobecné súdy pri určení výživného argumentovali tým, že sťažovateľ\nv minulosti dosahoval príjem pri realizovaní projektov v zahraničí, takýto argument podľa\npresvedčenia sťažovateľa nemôže obstáť. To, že pracoval v zahraničí v minulosti, podľa\nneho neznamená, že má tam možnosť pracovať aj v súčasnej dobe. V tejto súvislosti\nsťažovateľ podotkol, že ekonomické pomery na trhu práce sa aj v dôsledku globálnej recesie\nzmenili, a práve z toho dôvodu sa mu nepodarilo nájsť možnosť príjmu v zahraničí, hoci sa o\nto snažil.\n7. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy nesprávne posúdili jeho zdravotný stav.\nV odôvodnení napadnutých rozsudkov okresný súd uvádza, že sťažovateľ uviedol, že má\nproblémy s krížami, avšak nie takej intenzity, aby ho to obmedzovalo pri práci. Tým podľa\n3\n\nsťažovateľa okresný súd úplne zmenil zmysel jeho výpovede, keď uviedol, že zdravotné\nproblémy ho pri hľadaní práce neobmedzujú, ale naopak, že zdravotný problém prichádza\nv čase, keď dlho pracuje (sťažovateľ odkázal na zápisnicu z pojednávania z 5. novembra\n2012). Toto konštatovanie je z pohľadu sťažovateľa dôležité tým, že pri snahe získať\nzamestnanie je objektívne obmedzený, čo všeobecné súdy podľa jeho názoru nevzali do\núvahy.\n8. Z vykonaného dokazovania a napadnutých rozsudkov podľa názoru sťažovateľa nie\nje zrejmé a ani sa nedá zistiť, na základe čoho všeobecné súdy dospeli k výživnému\nvo výške 100 €, keďže možnosti sťažovateľa sú v príkrom rozpore s takto stanovenou\nvýškou výživného. V tejto súvislosti je potrebné podľa úvah sťažovateľa konštatovať, že\nvšeobecné súdy sa vôbec nezaoberali otázkou zabezpečenia základných životných potrieb\nsťažovateľa, resp. možnosťami ich úhrad, čím rozhodli v rozpore s ustanovením § 75 ods. 1\nzákona o rodine.\n9. Na základe uvedeného sťažovateľ zastáva názor, že v predmetnej právnej veci\nvšeobecné súdy nepostupovali v súlade s jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho\nkonania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov [§ 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], ani v súlade\ns ustanovením § 153 ods. l Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má súd rozhodnúť\nna základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, čo podľa sťažovateľa\nvyústilo do stavu, že mu nebolo zabezpečené právo na spravodlivé súdne konanie.\nSťažovateľ sa ocitol v ťažkej životnej situácii. Je nezamestnaný, bez príjmu a reálnej\nmožnosti nájsť si v súčasnosti primeranú prácu. Bez pomoci svojich blízkych by podľa jeho\nslov nezvládol pokryť ani svoje základné životné potreby. Napadnuté rozsudky všeobecných\nsúdov, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore so zákonom, túto jeho situáciu ešte zhoršujú.\nVšeobecné súdy, súc si vedomé tejto situácie, napriek tomu rozhodli o povinnosti, ktorú\nsťažovateľ nemôže objektívne a reálne splniť. Podľa názoru sťažovateľa, ako aj všeobecných\nzásad právneho štátu, na ktoré sťažovateľ poukazuje, nikto, teda ani všeobecný súd, nemôže\ntakúto povinnosť, ktorá by objektívne bola nad sily občana, zákonne uložiť. Napadnuté\n4\n\nrozsudky všeobecných súdov môžu podľa sťažovateľa zapríčiniť ťažký psychický stav\nsťažovateľa spôsobený nemožnosťou plnenia uložených povinností, a tým až do\ntrestnoprávnej roviny, keďže nebude schopný uvedené výživné platiť.\n10. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v celom rozsahu\nzrušil napadnuté rozsudky okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil\nna ďalšie konanie prvostupňovému súdu.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný\nsúd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n5\n\nIII.\n12. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť sťažovateľa, ktorou brojí\nproti napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutému rozsudku krajského súdu,\npričom sťažovateľ predovšetkým namieta, že všeobecné súdy (i) dospeli k nesprávnym\nprávnym záverom, (ii) nespravodlivo vec posúdili, (iii), nesprávne aplikovali zákon\no rodine, (iv) jednostranne posúdili rodinné pomery a opomenuli dôležité skutočnosti pre\nrozhodnutie vo veci (ako napr. zdravotný stav sťažovateľa), (v) rozhodli v úplnom\nprotiklade s vykonanými dôkazmi, (vii) ďalej namieta, že z napadnutých rozsudkov sa nedá\nzistiť, na základe čoho všeobecné súdy dospeli k výživnému vo výške 100 €, a že všeobecné\nsúdy sa v tejto súvislosti vôbec nezaoberali otázkou zabezpečenia základných životných\npotrieb sťažovateľa, (viii) čím v konečnom dôsledku nepostupovali v súlade s jednou\nz hlavných zásad občianskeho súdneho konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá\nochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.\n13. Z týchto dôvodov sťažovateľ konštatuje, že napadnutými rozsudkami okresného\nsúdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jeho práv garantovaných\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\nK namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami\nokresného súdu\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n6\n\n15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. I. ÚS\n20/02, III. ÚS 152/03).\n16. Sťažovateľ sťažnosťou napáda rozsudky okresného súdu. Zo sťažnosti vyplýva, že\nsťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutým rozsudkom okresného súdu\nodvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n17. V úvode tejto časti ústavný súd konštatuje, že pri rozhodovaní orgánov verejnej\nmoci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nv konkrétnom\n\nprávom\n\nupravenom\n\nprocese\n\nje\n\nnevyhnutné\n\nakcentovať\n\nprincípy\n\ndemokratického právneho štátu formujúce každé konanie. Tieto princípy nachádzame\nv ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1\ndohovoru (právo na spravodlivý proces).\n\n7\n\n18. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené\n\nprocesné\n\núkony\n\núčastníka\n\nprimeraným,\n\nzrozumiteľným\n\na\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.\nv tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä\ns ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n19. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) je zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v ním rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení\nrozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci\nvyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia\nrozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad\nvzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného\nprostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sú jedny zo základných znakov\nústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n20. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\n8\n\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prerokúvanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n(porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP\no prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2).\n21. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n22. Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle čl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, však\nna tomto mieste pripomína, že nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96).\n23. V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\ninterpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu)\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010).\n24. Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n25. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z citovaných\nzákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine poskytuje rodičom možnosť upraviť výkon\nich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodou. Ak k dohode rodičov\n9\n\no výkone rodičovských práv a povinností, t. j. ktorému z rodičov majú byť deti zverené do\nosobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, o výške výživného\na o otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými deťmi nedôjde, rozhodne o tom súd.\nZákladným kritériom pre rozhodnutie o týchto jednotlivých zložkách rodičovských práv\na povinností je predovšetkým záujem dieťaťa.\nPrávo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na\nvýživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom\nkaždá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa.\nDieťaťu je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.\nV predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že skutočne došlo k zmene pomerov\nna strane maloletého, pričom táto zmena pomerov, ako správne ustálil súd prvého stupňa,\nnastala od nástupu maloletého do predškolského zariadenia a tiež v súvislosti so zvýšením\njeho veku, keďže v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 6 mesiacov. Okrem toho\ndošlo k zvýrazneniu zdravotných problémov maloletého, s čím súvisia ďalšie výdavky, ktoré\nv súčasnosti znáša matka. Vyšší vek, návšteva predškolského zariadenia a tiež zdravotné\nproblémy maloletého nepochybne prinášajú zvýšené výdavky na maloletého a je\npochopiteľné a zákonom i predpokladané, že istou konkrétnou sumou sa musí na týchto\nvýdavkoch podieľať aj otec.\nOdvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri určení výživného správne\nvychádzal z možností a schopností otca a z oprávnených potrieb maloletého. Poukazuje na\nsprávne dôvody jeho rozhodnutia, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.\nK odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol a ani\nnepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti\nplatiť zvýšené výživné a považuje za správny záver prvostupňového súdu, že otec\nnepreukázal objektívne prekážky, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, a to či už\nv mieste bydliska, alebo inde, i v zahraničí a že nemožno prijať argumenty otca,\nprezentované v konaní, že nemôže akceptovať pracovné ponuky úradu práce vzhľadom na\npríjem, ktorý predpokladá že by dosiahol. Relevantným pre záver o nemožnosti otca\nzamestnať sa, resp. dosiahnuť príjem, nemôže byť ani nedostatočná snaha o získanie nových\nzákaziek. Uvedený postoj svedčí v prospech záveru o pasivite otca pri hľadaní práce.\n10\n\nK argumentom otca, z ktorých vyplýva, že všetky jeho potreby vlastne zabezpečuje\njeho matka so svojim priateľom, odvolací súd konštatuje, že už aj uvedená okolnosť, ak by\nbola pravdivá, by mala z morálneho hľadiska vo vzťahu k nemu pôsobiť motivujúco v tom\nsmere, aby sám aktívnejším spôsobom hľadal možnosti uspokojovania svojich potrieb aj\npotrieb oprávnenej osoby. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné,\nmotivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej\nrelevantne odôvodnené potreby.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon o rodine kogentne\nupravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy , aj keď na úkor svojho\nminima zabezpečiť jeho výživu.\nVzhľadom na dokazovanie, vykonané v rámci prvostupňového konania a jeho\nzhodnotenie aj odvolací súd konštatuje, že pasivita otca, resp. očakávanie vyššieho príjmu,\nnež aký predpokladá, že by dosahoval v prípade prijatia ponúk úradu práce, nemôže ísť na\núkor maloletého a nemôže založiť relevantný dôvod na vznik akejkoľvek pochybnosti\no objektívnej nemožnosti, zamestnať sa. V prospech otca nemôže svedčiť ani jeho argument,\nže pracovné pomery, ktoré v minulosti uzatváral, boli vždy na dobu určitú. Pracovné\naktivity, ktoré realizoval otec v zahraničí,; svedčia nepochybne v prospech jeho možnosti\nvyužiť pre získanie práce a príjmu aj takúto možnosť.\nPreto odvolací súd, s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti, konštatuje, že\nvýživné v sume 100,­ eur mesačne je vzhľadom na všetky okolnosti na strane rodičov\na vzhľadom na potreby maloletého zodpovedajúce. Vychádzajúc pritom z toho, že výživné\nmá smerovať k uspokojeniu .všetkých osobných potrieb maloletého, pričom ide nielen\no najnutnejšie potreby pre život dieťaťa ako takého, a teda nielen o výživu, ale je potrebné\nprihliadať na všetky nutné potreby dôležité pre rozvoj kultúrneho človeka. Súd musí pri tom\nprihliadať na vek dieťaťa, jeho postavenie a prostredie, v ktorom žije a čo predstavuje\nrovinu jeho základných a najnutnejších potrieb.\nVo vzťahu k odvolaniu otca voči dopĺňaciemu rozsudku odvolací súd konštatuje, že\nrozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného, je\nsprávny, pričom v celom rozsahu poukazuje na svoje závery, uvedené vyššie.\n\n11\n\nSo zreteľom na uvedené preto odvolací Krajský súd v Prešove ustálil, že rozsudok\nsúdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku, t. j. vo výroku o zvýšení výživného pôvodne\nrozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/120/2008­32 a v súvisiacich výrokoch\no dlžnom výživnom a o trovách konania, ako aj dopĺňací rozsudok č. k. 2P/65/2012­79\nzo dňa 21.03.2013 sú správne, preto ich postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne\nsprávne potvrdil.\nČo sa týka dlžného výživného súd prvého stupňa rozhodol v prospech otca\nmaloletého, keď ho vyčíslil v nižšom rozsahu ako mal (len za 3 dni, hoci mal za 4 dni\nv období od 27.06. do 30.06.2012 a započítal aj sumu 78 Eur vynaloženú otcom na nákup\noblečenia bez náležitého odôvodnenia), ale keďže to bolo v prospech odvolateľa, odvolací\nsúd sa uvedeným nezaoberal(...)“\n26. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v procesnom postupe\na v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.\n27. Ústavný súd nemôže prisvedčiť názoru sťažovateľa, že krajský súd dospel\nk nesprávnemu právnemu záveru, nespravodlivo vec posúdil alebo nesprávne aplikoval\nzákon o rodine. Krajský súd vychádzal z ustanovení zákona o rodine, pod ktoré subsumoval\nskutkový stav týkajúci sa povinnosti platenia výživného. Krajský súd zároveň vyslovil\nprávny názor, ktorý je vzhľadom na ustálený skutkový stav ústavne udržateľný, logický\na vnútorne konzistentný. Uvedený právny názor krajského súdu zároveň vychádza\nzo skutkového stavu, ktorý bol v dostatočnej miere zistený tak okresným súdom, ako aj\nkrajským súdom. V tomto smere krajský súd poukázal na sociálnu a ekonomickú situáciu\nsťažovateľa, jeho predchádzajúce ekonomické aktivity a zárobkovú činnosť.\n28. Ústavný súd nesúhlasí ani s ďalšími výhradami sťažovateľa, podľa ktorých\nkrajský súd jednostranne posúdil rodinné pomery a opomenul dôležité skutočnosti pre\nrozhodnutie vo veci (ako napr. zdravotný stav sťažovateľa), a rozhodol v úplnom protiklade\ns vykonanými dôkazmi. Podľa ústavného súdu krajský súd (ako aj okresný súd) posudzoval\n12\n\nrodinné pomery prizmou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, čo ústavný súd považuje\nz pohľadu práva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť (pozri čl. 41 ods. 4 ústavy)\na jeho ochrany za bezchybný štýl myslenia a aprobovateľnú trajektóriu posudzovania veci\nzo strany krajského súdu (zákonných sudcov konajúceho senátu krajského súdu). Krajský\nsúd podľa názoru ústavného súdu vychádzal z dôkazov, ktoré postačovali na prijatie\nfinálnych záverov vo veci samej.\n29. Čo sa týka výšky určeného výživného, ústavný súd konštatuje, že táto otázka je\nplne v rukách konajúceho súdu, ktorý pri jej určení vychádza zo zisteného skutkového stavu\na odôvodnených potrieb (ekonomických, sociálnych, kultúrnych a pod.) maloletého, pričom\nprihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa. Aj v tomto smere ústavný súd\nkonštatuje, že krajským súdom prijatý záver o výške výživného nie je arbitrárny\na neodôvodnený a ústavný súd nemá dôvod do záverov krajského súdu zasahovať.\n30. Krajský súd podľa posúdenia ústavného súdu odpovedal aj na ťažiskové\nargumenty sťažovateľa (v spojitosti so závermi okresného súdu), pričom taktiež vyhodnotil\nnámietky sťažovateľa týkajúce sa zdravotného stavu, keď konštatoval, že sťažovateľ\nnepreukázal takú intenzitu prekážky, ktorá by odôvodňovala záver o objektívnej prekážke\nv možnostiach zabezpečiť si príjem zo strany sťažovateľa.\n31. Právne závery krajského súdu a ich odôvodnenie z dôvodov už uvedených nie je\nmožné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné ich považovať za výraz autonómneho súdneho\nrozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.\n32. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti namietajúcej porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n13\n\nV Košiciach 25. februára 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "rozhodnutie-zákonnosť", "vyživovacia povinnosť-výživné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "df3ed358-ee13-4635-8f44-00075b4e9278:9f153427-1f52-43a5-8eb6-205ac0a4de69", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3612201655.2", "spisova_znacka": "19CoP/16/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/16/2013 z 30. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3612201655.2"}, {"guid": "9a7dea2e-b606-482a-a2f1-41501c325d3d:9c9bc852-2128-4909-8c0b-882cb3c66fb3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3512205625.1", "spisova_znacka": "19CoP/15/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/15/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512205625.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e23a7923-ca89-4d73-8b46-c5a732115fd3:9d1dc6cd-2f1b-4f5d-87ea-4521cafa740f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:7222205925.5", "spisova_znacka": "28CoP/28/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 28CoP/28/2026 z 3. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:7222205925.5"}, {"guid": "3c213ba0-9b17-4ee8-9fa2-4a01826a66b7:c82cf1b6-d697-4b4e-b697-eab856b9a8ab", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5824202794.1", "spisova_znacka": "14CoP/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/1/2026 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5824202794.1"}, {"guid": "04216a97-b3b9-4d61-8027-093936e04f31:9f37a961-311a-42b7-96a7-36391fef2365", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2224203892.1", "spisova_znacka": "13CoP/23/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/23/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2224203892.1"}, {"guid": "9ea44864-bc1d-4f1d-873a-5b70c99bc047:7d7140ff-c42e-4604-aead-ac3c6ccace78", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5823232047.1", "spisova_znacka": "13CoP/163/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/163/2024 z 11. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5823232047.1"}, {"guid": "4a63a777-e533-41d4-ad5e-e79280a89500:806467a7-37ea-4a10-a5df-cd0cbfe4f6b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1220207032.2", "spisova_znacka": "13CoP/150/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/150/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1220207032.2"}, {"guid": "ea73586e-a4a5-4716-baea-cc0458832cf3:c7de17c4-9aa1-41fb-82e7-9cb1bb0fffb7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:1220207032.1", "spisova_znacka": "13CoP/149/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/149/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:1220207032.1"}, {"guid": "3586b29b-33a5-4a4d-b300-d0cf1f60ec24:fa4ce4e6-7de1-4c1a-a677-5fd88ef4f686", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2122204197.2", "spisova_znacka": "13CoP/137/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoP/137/2023 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2122204197.2"}, {"guid": "6f286dde-1feb-4625-bc12-a63c4f65dac9:0a33395d-ac30-4038-882a-ad05cbebd80b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3520203170.1", "spisova_znacka": "27CoP/56/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoP/56/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3520203170.1"}, {"guid": "ff02f0f2-c683-4844-8e4c-3bc896f4b561:688436a3-1b12-448a-a3c7-536bf1d62504", "ecli": "ECLI:SK:OSNO:2024:5824202304.4", "spisova_znacka": "7P/116/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/116/2024 z 18. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2024-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNO:2024:5824202304.4"}]}